Dnes sa pozrieme na obzvlášť desivý prípad. Osobou, o ktorej si povieme, bol mimoriadne narušený mladý muž, ktorého neliečený mentálny stav dosiahol hladinu, z ktorej niet návratu. Do dejín sa nezapísal ako najnotorickejší masový vrah, ale rozhodne patrí medzi tie najvyššie priečky. Nie počtom obetí, ale spôsobom a dôvodmi, pre ktoré ich zniesol zo sveta.
Týmto mladíkom je Richard Chase, známy ako Upír zo Sacramenta, a dnešný článok nie je vhodný pre citlivé povahy. To síce nie je asi ani jeden príbeh na tomto blogu, ale dnes ideme do skutočne nepríjemný hĺbok. Veselé čítanie!
***
Sacramento je hlavné mesto štátu Kalifornia, ležiacom na západnom pobreží USA. I napriek tomu je iba šiestym najväčším mestom vo vlastnom štáte, s populáciou okolo pol milióna. Ide o krásnu oblasť blízko slnečného pobrežia, ktorá sa teší vysokej návštevnosti a teda je i celkom finančne prosperujúca. Od Time Magazine si Sacramento vyslúžilo nálepku ako „kultúrne najrozmanitejšie mesto v Amerike“. Ak si ho vyhľadáte na Gúgli, nájdete tam i položku „slávne osobnosti“. Ak na ňu kliknete, dá vám na výber „umelci“ a „športovci“. O masových vrahoch sa nikto nezmieňuje. A veruže by hádam aj bolo, pretože v Sacramente je ich teda nemálo. Nás dnešný človek je jeden z nich.
Richard Trenton Chase sa narodil dvadsiateho tretieho mája 1950 v Santa Clara. Vyrastal pod krídlom mimoriadne prísnych rodičov, ktorí mali tendenciu neúprosne fyzicky trestať svoje deti. Manželia sa večne hádali a svoje problémy si vyvršovali na deťoch. Ako ruka v ruke, Richardovo správanie eskalovalo s násilím, ktorého sa mu doma dostávalo. Už v krehkom veku desať rokov prejavoval všetky príznaky Macdonaldovej triády. (Nehovoríme o Mcdonalde, ktorý všetci poznáme, i keď i ten sám o sebe už poklátil značné množstvo ľudí).
Forenzný psychiater John Macdonald popísal v 1963 tri príznaky, ktoré je možné pozorovať v rannom veku sociopatov. Nočné pomočovanie, podpaľačstvo a týranie zvierat. Neskôr bola táto teória vyvrátená. Dané tri príznaky neznamenajú, že z dieťaťa vyrastie sériový vrah, i keď sa tomu kedysi verilo a niektorí psychiatri vehementne obraňujú túto teóriu dodnes. Rozhodne ale znamenajú, že dieťa má veľké, veľké problémy, ktorým treba venovať veľa, veľa pozornosti. Tej sa ale Richardovi v žiadnom prípade nedostalo. Macdonaldova triáda začína náhlym nočným pomočovaním, ktoré naznačuje, že dieťa je vo veľkom strese. Je to samozrejme dieťaťom neovládateľný aspekt. Ten však graduje do činov, ktorými si dieťa kompenzuje bezmocnosť nad situáciou, ktorá ho do stavu stresu dostala. V Richardovom prípade ide o spomínané domáce násilie. Radosť z ničenia ohňom sa stupňuje do ubližovania malým zvieratám, v ktorých dieťa nachádza uspokojenie a formu dominancie.
Z Richarda vyrástol veľmi problematický tínedžer, ktorý si krátil čas alkoholom, marihuanou a neskôr i LSD. I napriek tomu bol na strednej škole známy ako dobrý študent a mal i pár priateliek. Všetky jeho lásky sa však rýchlo skončili z dôvodu vlastnej neschopnosti udržať si zdravý vzťah. Problémom bolo pre neho i dosiahnuť erekciu v prítomnosti ženského pohlavia. Tu sa Chase rozhodol vyhľadať psychológa, ktorý mu vysvetlil, že dôvodom jeho impotencie je buď potláčaný hnev alebo mentálna porucha. Tu Richard povedal „tak ok, čau!“ a viac pomoc nevyhľadával. Nedokázal totiž odborníkovi priznať, že skutočným dôvodom jeho impotencie je možnosť dosiahnutia vzrušenia jedine pomocou násilných aktov ako zabíjanie zvierat či nekrofília. Tušil, že s ním nie je niečo v poriadku, no rozhodol sa to ignorovať. Všetkým je nám jasné, že to tu smeruje veľmi zlým smerom.
Bolo to práve v tomto období, kedy sa u Richarda začala prejavovať hypochondria. Sťažoval sa, že mu ktosi ukradol pľúcnu tepnu a jeho srdce prestáva biť. Veril, že trpí nedostatkom vitamínu C a ako liek na tento neduh si dával na hlavu pomaranč. Bol presvedčený, že jeho mozog dokáže absorbovať živiny skrz kôru. Jeho utkvelé predstavy sa stupňovali. Údajne sa kosti jeho lebky oddelili a viditeľne migrovali pod kožou ako kontinenty. Oholil si hlavu, aby mohol tento pohyb sledovať. Neviem ako vy, ale či je to výplod chorej mysle alebo nie, je to veľmi desivá predstava ak ste skalopevne presvedčený, že je to pravda.
***
Keďže Richard nenávidel svoju matku a utkvelo veril, že sa ho snaží otráviť, Chase sa rozhodol konečne vysťahovať a najal si s kamarátmi malý apartmán. Bez akéhokoľvek dohľadu, jeho stav sa začal ostro zhoršovať. Spolubývajúci sa sťažovali, že Chase je večne opitý a nadrogovaný. Z Richarda sa stal ťažko závislý človek a rád si namiešal kokteil alkoholu, trávy a drog. Chase večne chodil po byte nahý, a to i keď mali jeho kamaráti návštevu (asi niet lepší spôsob ako sa zbaviť nechcených hostí). Spolubývajúci požiadali mentálne neprítomného Richarda, aby sa vysťahoval. Keď odmietol, boli z neho natoľko otrávení a vydesení, že sa odsťahovali radšej oni.
Toto celkom chápem, aj ja som si zbalila švestky, keď sa mi raz v noci kokaínom povzbudený spolubývajúci vyprázdnil pod stôl. Stolík bol dosť nízky s rôznymi priečkami a ja som mala štuple v ušiach a tak vlastne dodnes neviem, ako tento akrobatický defekačný kúsok dokázal. Bŕŕŕ… späť k Upírovi.
Richard Chase, tento krát už skutočne odkázaný sám na seba, si diagnostikoval, že sa jeho krv mení na prášok a vyschýna mu srdce. S tým musel teda niečo robiť a veruže nelenil. Začal chytať, zabíjať a pitvať rôzne zvieratá, ktoré konzumoval buď surové alebo ich orgány hádzal do mixéra spolu s Coca-Colou (toto nie je dobrá reklama) a liečil sa konzumáciou krvavého smoothie. Táto červená eskapáda sa skončila, keď si Chase začal pichať priamo do žily zajačiu krv. Ako sa hovorí, že opití majú šťastie, tak mentálne chorí ľudia ho asi nemajú a Richard Chase samozrejme dostal otravu krvi. Konečne bol prijatý na psychiatrickú liečebňu, ktorú tak veľmi potreboval.
Tu dostal prezývku „Drakula“ vďaka svojej chorobnej fixácii na krv. Ak o ňom nemáte doteraz utvorený dosť dobrý obraz, tak to zhrniem takto. Všetci pracovníci sa ho báli. Nadšene a s množstvom nepríjemných detailov, Chase neustále opisoval ako by rád zabíjal zajace. Jedna zo zdravotných sestier ho raz načapala v izbe s tvárou celou od krvi. Na otázku, čo sa stalo, Chase tvrdil, že sa porezal. Vysvitlo však, že sa mu do izby cez okno podarilo nalákať dvoch vtáčikov, zlomil im krk a vypil ich krv (toto zaváňa Renfieldovým syndrómom). Aby toho nebolo dosť, odniekiaľ si zohnal striekačky aj s ihlou a na tajňáša odoberal krv terapeutickým psom. Teraz choďte postískať svojich domácich maznáčikov a povedzte im, že ich máte veľmi radi. Richardovi bola diagnostikovaná paranoidná schizofrénia a nasadili mu celý regiment liekov. Po roku na psychiatrii bol v poriadku a uznalo sa za vhodné, aby sa vrátil do spoločnosti.
***
Tu musím podotknúť, že cieľom tohto článku nie je v žiadnom prípade démonizovať psychiatrické ochorenia. Práve naopak. Ľudia s podobným postihnutým sú práve tí, ktorí potrebujú obrovské množstvo pozornosti a pomoci, nie súdenie či odstrkovanie. Vyžadujú si súcit, život so psychiatrickou poruchou rozhodne nie je nič závideniahodné. Prípad Richarda Chasea je dôkazom toho, čo sa stane, ak spoločnosť ignoruje a zanedbá veľmi zraniteľného jedinca.
Po prepustení z liečebne v 1976 bol Richard v poriadku a skutočne sa mohol zaradiť späť do normálneho života. Mohol, ak by i naďalej bral antischizofreniká. Tie mu však boli zakázané a odobraté. Jeho vlastnou matkou. Vraj ich nepotrebuje. Už som spomínala, že nebola práve mamičkou roka?
Prenajala mu vlastný byt a vyšupovala ho čo najďalej od seba. Znovu býval chvíľu s kamarátmi, až kým sa všetci nevysťahovali od hrôzy. Chase, opäť sám na seba a bez liekov, čoskoro opäť upadol do psychotického stavu. Začal chytať a k smrti týrať zajace, psy, mačky, občas i domácich miláčikov vlastných susedov. Dokonca ich i niekoľkokrát telefonicky kontaktoval, aby im oznámil, čo s ich zvieratami urobil. Nik to však nenahlásil. Darmo… iná doba.
Chasea v tomto období začali fascinovať zbrane a hneď si niekoľko zadovážil (sme v USA, kde sa dá brokovnica kúpiť spolu s chlebom a maslom). Veril, že sa stal obeťou konšpirácie nacistických UFO a musí sa pred nimi brániť.
Richard sa prestal starať i o svoju osobnú hygienu. Bol príliš zaneprázdnený bránením sa pred krv kradnúcimi mimozemšťanmi (bez srandy). Zanedbával kúpanie či umývanie zubov. Prestal jesť a pri svojej výške 180 centimetrov sa vyhladoval na šesťdesiatpäť kíl. Ak si vyhľadáte jeho fotografiu na internete, z jeho výzoru je zreteľné, že daný muž je psychicky veľmi, veľmi chorý. Jedného dňa sa rozhodol navštíviť svoju matku. Keď otvorila dvere na bimbanie zvončeka, Chase jej strčil do tváre mŕtvu mačku. Potom tuhé zviera šmaril na zem, čupol si a začal z nej holými rukami vyťahovať vnútornosti. Reval na plné hrdlo a roztieral si krv po celej tvári, hľadiac matke priamo do očí. Tá sa na celú túto scénu bez mihnutia oka prizerala a potom sa pokojne vrátila do domu. Incident nikomu nenahlásila. Nezabudnite na toto, keď sa dostaneme k zločinom, ktoré Chase vykonal. Neospravedlňujem jeho činy, avšak nič z toho sa nemuselo stať, keby niekomu na jeho stave záležalo.
Tu sa takisto vystavuje situácia, kedy vyskakuje milión otáznikov a len neveriacky môže človek krútiť hlavou. Tretieho augusta 1977 si to policajná hliadka šinula okolo jazera Pyramid Lake v Nevade. Naďabili na Richardovo auto, veľmi podozrivo zaparkované mimo cesty. V jeho kufri boli dve zbrane, kopa skrkvaných šiat a vedro plné krvi. Policajti hľadajúc majiteľa auta nablízku, naďabili na Richarda. Metal sa nahý v piesku, vykrikoval z plného hrdla a od hlavy po päty bol pokrytý krvou. Keď sa ho opýtali, čia ta krv je, odvetil, že jeho vlastná. Vraj mu presiakla cez póry na koži. To sa samozrejme zdalo obhliadke trošku podozrivé a Chasea zatkli. Testovanie však rýchlo ukázalo, že krv pochádzala z kravy. Keďže nosiť so sebou vedro kravskej krvi a natierať sa ňou v USA nie je nelegálne (i keď dúfam, aspoň prinajmenšom dosť divné) Richard bol prepustený. Ani tu nikomu nenapadlo trošku sa zamyslieť nad tým, že sa v piesku váľal krvou oliaty muž a že by si bolo trochu posvietiť na jeho mentálne zdravie. Pretože potom už bolo neskoro. To, čo ešte držalo Richardove zmysly ako-tak pohromade, vypovedalo službu dvadsiateho deviateho decembra 1977, kedy Chase zabil svoju prvú obeť.
Bol ňou Ambrose Griffin (51), otec dvoch detí a inžinier. Jeho manželka bola vnútri domu a vybaľovala vrecko zemiakov, ktoré si priniesli z nákupu. Ambrose vyšiel von po posledné tašky do auta, keď sa zrazu zrútil na zem. Pani Griffinová, namrzená z toho, kde jej manžel toľko trčí, sa vyšla pozrieť von. Pri pohľade na manželove nevládne telo začala kričať a zavolala sanitku. Celý čas verila, že jej manžel mal náhly infarkt a až v nemocnici zistila, že mal v skutočnosti v chrbte dva náboje. Richard Chase jazdil po okolí v aute a voľne strieľal do okoloidúcich ľudí. Ambrose bol jediný, koho trafil smrteľne. Hlaveň namieril na niekoľko ďalších chodcov, no nikto si v zmätku nestihol všimnúť auto, z ktorého paľba prichádzala.
O dva týždne začal Chase praktizovať novú šialenosť. Hádam, že Richard kdesi čítal starý folklór o upíroch. Chodil od domu k domu a skúšal, či sú dvere a okná zamknuté. Ak áno, bral to ako znak, že nie je v dome vítaní. Ak boli dvere či okno otvorené, chápal to ako privítanie. Neviem si predstaviť nič desivejšie ako keď neznámy muž, ktorý sám o sebe vyzerá ako zombie, myká vašimi kľučkami a snaží sa dostať do vášho príbytku. Ľudia, preboha, zamkýnajte sa!
O dva týždne po vražde Ambrosa, Jeanne Layton pokojne pila kávu v kuchyni. Začula mierny šramot v chodbe a pomaly sa prešla pozrieť, čo sa to deje. Za oknom na dverách si všimla mladého zanedbaného muža ako sa snaží otvoriť jej predné dvere. Bolo zamknuté. Potom prešiel k oknám a opäť sa snažil dostať dnu. Jeanne tam stála so šálkou v ruke a začínal v nej narastať hnev. Sledovala ako mladík prešiel okolo jej domu do záhrady a začal mykať kľučkou na jej zadných dverách. Tu už mala dáma dosť. Rozčúlene odomkla, rozchľapila dvere a zrúkla na muža:
„Čo si dočerta myslíš, že robíš?“
Chase bez akejkoľvek emócie ďalej stál pred dverami a prezeral si ženu, ktorá mu práve otvorila. Chvíľu akoby premýšľal, potom si zapálil cigaretu a bez slova odišiel. Možno to Jeanne došlo až o pár dní neskôr, ale mohla podať lotériu, lebo šťastena rozhodne bola v ten deň na jej strane. Richard ďalej pokračoval vo svojom hľadaní teplého uvítania.
V ten istý deň sa mu podarilo nájsť otvorené dvere, no nik nebol doma. Mladomanželia, Barbara a Robert Edwards, ktorí dom vlastnili, si len odbehli a nechali odomknuté. Čo im zrejme zachránilo život. Chase, vo vytržení z prázdneho domu sa vymočil do šuplíka s čerstvo opratými a vyžehlenými detskými obliečkami. Následne sa vyprázdnil do detskej postieľky. Keď prišli domov, Chase bol ešte stále tam, no pri pohľade na prišelcov utiekol. To ho v žiadnom prípade neodradilo od skúšania ďalších dvier. Chodil od domu k domu a mykal kľučkami. Až kým nenarazil na dom Davida a Teresy Wallin.
David bol v práci a Teresa (22), v treťom mesiaci tehotenstva, práve vynášala smeti. Prirodzene, dvere boli teda odomknuté. Richard počkal, kým sa nevrátila dnu a tam ju prekvapil. Veci, ktoré jej spravil, nemožno označiť inak ako výplody chorej mysle. Viem, že to asi nepomôže, ale ak dokážete v tom nájsť útechu, všetky hrôzy sa jej stali, už keď bola mŕtva. Richard zavraždil Teresu troma nábojmi z tej istej zbrane, ktorou zastrelil Ambrosa Griffina. Následne ju začal bodať mäsiarskym nožom, znásilnil jej nebohé telo, vyrezal orgány a pil jej krv. Na kuchynskej linke sa našiel zakrvavený téglik od jogurtu, ktorý na tento akt použil. Skôr než odišiel, do hrdla jej natlačil psie fekálie. V takomto stave objavil Teresino telo jej manžel. Všimol si, že niečo nie je v poriadku už pred dverami. Ich ovčiak pokojne sedel na verande, no jeho manželky nebolo. V dome bola tma, i keď z rádia k nemu doliehala hudba. Keď zapol svetlo, na zemi boli veľké tmavé fľaky. Sprvu ich považoval za motorový olej. Nechápavo nasledoval stopy až do spálne. Nedokážem si predstaviť, že by i roky terapie mohli pomôcť vymazať výjav, ktorý tam našiel.
Až tu bolo konečne každému jasné, že po okolí behá mentálne narušený človek a je potrebné zavolať odborníkov. Na scéne sa konečne zjavujú muži v čiernom.
Žartujem, bola to FBI.
***
Agenti Robert Ressler a Russ Vorpagel spísali profil útočníka.
Hľadaná osoba bola pravdepodobne v stave absolútnej psychózy. Jeho činy nie sú plánované, útoky sú spontánne a nepremyslené. Nesnaží sa zahladiť za sebou stopy či zničiť dôkazy. V dome Wallinovcov nechal dokonalé krvavé odtlačky prstov i stopy po teniskách. Predpokladalo sa, že chodí po okolí stále pokrytý krvou. Po vyhlásení varovania pred týmto mimoriadne nebezpečným jedincom sa policajné telefóny rozozvučali bez prestávky. Prichádzali hlásenia mnohých obyvateľov Sacramenta o zahliadnutí či stretnutí s podozrivým. Na základe blízkosti adries od nahlasovateľov sa určilo, že útočník nemá auto a chodí peši od domu k domu. Teda i musel žiť nablízku. Rozhodne bude zabíjať znovu a to až dovtedy, kým ho nechytia. Museli konať rýchlo.
Fyzicky sa predpokladalo, že útočník je biely muž okolo dvadsiaťpäť rokov, vychudnutý a nezdravý. Je to osamelá osoba s už predchádzajúcim záznamom o mentálnej chorobe. Mohol pracovať fyzicky ako výpomoc alebo je nezamestnaný. Môže byť paranoidný a žije sám. Detektívi i agenti FBI sa snažili vytvoriť nákres útočníka podľa opisov svedkov, no len málo z nich bolo skutočne nápomocných. A potom sa ako anjel zjavila mladá žena, o ktorej ani nevedeli, že na ňu celý čas čakali.
Nancy Holden je typ človeka, od ktorého sa môžeme všetci niečo naučiť. Lekcia znie: „Nikdy nepotláčajte svoj inštinkt.“
Ak vám vnútorný hlas šepká, že niečo nie je v poriadku, neprehliadajte to. Vás inštinkt sa vyvíjal tisíce rokov len na to, aby vás chránil pred nebezpečenstvom. Ak čosi vo vás hovorí, že ste v maléri, pravdepodobne aj ste. Okamžite odíďte a to i za cenu, že budete vyzerať drzo.
Toho istého dňa ako Robert Edwards odohnal Chasea zo svojho domu, Nancy Holden si pokojne prehliadala výklady v nákupnom centre. Zrazu sa pred ňou zjavil zvláštny cudzí muž. Hneď ju premkol veľmi zlý pocit. Snažila sa mu vyhnúť, no začal ju prenasledovať. Naokolo bolo mnoho ľudí a tak dúfala, že sa jej podarí ho striasť.
„Bola si na tej motorke keď zomrel Kurt?“ ozvalo sa náhle za ňou.
„Prosím?“ otočila sa omráčene.
Pred desiatimi rokmi totiž chodila s chlapcom menom Kurt. Bohužiaľ, zomrel pri nehode na motorke. Nancy sa lepšie prizrela mužovi, ktorý vyzeral skôr ako mátoha.
„Kto ste?“ opýtala sa.
„To som ja, Rick Chase.“
Nancy nemohla uveriť vlastným očiam. Richarda si pamätala zo strednej školy ako dobre vyzerajúceho mladíka s výbornými známkami. Muž pred ňou bola špinavá troska. Z jeho správania jej naskakovala husia koža. Túžila byť niekde inde. Chase sa ale nikam nechystal. Nasledoval celý čas k autu.
„Ponáhľam sa,“ stisla pery, keď videla ako Richard postáva pri aute.
„Chcem sa len zviesť. Odvezieš ma?“ odvetil a chytal sa kľučky.
Nancy prešľapovala na mieste. Nechcela byť drzá. A roky sa nevideli. Kedysi to bol jej spolužiak…
Náhle sa v nej však čosi nakoplo a konečne sa odovzdala pocitu, že čosi nie je v poriadku. Naskočila do auta, zamkla všetky dvere a trielila preč skôr než ju stihol Chase zastaviť. Po vypočutí si hlásenia o nebezpečnom vrahovi, bola si istá, že hľadajú Richarda. Poskytla polícii všetky detaily potrebné na overenie jeho profilu. I napriek ich rýchlej práci, Richard Chase objavil nový dom, kde bol, podľa svojho názoru, vítaný. Pripravte sa…
***
Dvadsiateho siedmeho januára, Evelyn Miroth (38) uložila do postieľky svojho dvadsať mesačného synovca. Starala sa o neho často, aby pomohla sestre, no robila to s obrovskou radosťou. Dieťatko tichučko džavotalo a pomaly v postielke padalo do ríše snov. Zdola doliehal smiech. Na prízemí bol Evelynin šesťročný syn Jason, známy ako neriadená veselá kopa. Zabával ho Danny Meredith (51), rodinný známy. Trávili spolu príjemný večer. Jason sa chystal hrať k susedom, ktorí ho už očakávali.
Keď sa však zvečeriavalo, a Jason akosi neprichádzal, susedia sa rozhodli ísť po neho osobne. I keď to bola len krátka vzdialenosť, nechceli aby sa malý chlapec musel polutovať po tmavej ulici sám. Vnútri sa svietilo a dvere boli odomknuté. Všetko sa zdalo byť v poriadku, Zaklopali a vošli dnu. Nič. Nič nebolo v poriadku.
Danny ležal v predsieni v mláke vlastnej krvi. Pri vstupe Chasea do domu sa mu postavil ako prvý a snažil sa o konfrontáciu. Richard ho namiesto odpovede zastrelil. Policajti, privolaní na miesto činu nasledovali červené stopy. Zaviedli ich do kúpeľne. V čase keď Chase vošiel do domu, Meredith sa kúpala po dlhom dni. Prekvapil ju nahú. Tak ako v prípade Teresy, i Meredith bola zastrelená a až potom sa Chase vyvŕšil na jej tele. Zopakoval podobný postup ako pri svojej prvej ženskej obeti. Evelynino telo bolo znásilnené, chýbalo jej značné množstvo krvi a jej orgány ležali vôkol nej.
Chase neušetril ani deti. Jasona zastrelil dvoma ranami do hlavy. Po bábätku nebolo ani stopy. Na vankúšiku v postieľke bola spálená diera po výstrele z blízka a množstvo krvi. Chase utiekol z miesta činu i s jeho telíčkom.
Polícii i FBI bolo okamžite jasné, že vrahom je ten istý človek. Svedčil o tom nielen postup ale i opisy od miestnych, ktorí v ten deň zahliadli mladého vychudnutého muža ponevierať sa po okolí. Pomocou informácii od Nancy Holden sa im podarilo vypátrať Chaseove psychiatrické záznamy, nákupy zbraní (ktoré sedeli s nábojmi nájdenými na mieste činu), jeho zatknutie pri Lake Pyramid a finálne, i adresu jeho bydliska na Watt Avenue. Podľa prepúšťacej správy bol Chase v opatere svojej matky, ktorá mala platiť jeho byt a dohliadať na to, či berie lieky. Ako však vieme, to sa nikdy nestalo.
Deň po vražde Evelyn a jej rodiny, detektívi opakovane klopali na dvere Richarda Chasea. Neotváral, i keď bol očividne doma. Keďže tušili, že Chase nebude spolupracovať ale ani sa snažiť utiecť, rozhodli sa predstierať, že odchádzajú. Vonku čakali v hliadkujúcom aute. Možno to znie smiešne, ale zboru bolo jasné, že ich cieľ nie je v rozumnom stave a nedokáže konať kalkulovane. Obyčajný hlúpy trik stačil na obalamutenie mladého muža.
O chvíľu sa Chase objavil pred bytovkou, držiac v náručí špinavú škatuľu. Okamžite bol zatknutý i napriek mocnému odporu. Jeho oblečenie i topánky boli pokryté krvou. Niektoré fľaky boli hnedé a zaschnuté, mnohé však vyzerali čerstvo. Bŕŕŕ. Chase mal so sebou poloautomatickú zbraň, tiež zafúľanú od krvi a v zadnom vrecku peňaženku Dannyho Mereditha. Obsah krabice tiež nikoho nenadchol. Vnútri boli zakrvavené handry a kúsky papiera. Odviedli ho na stanicu. Druhá časť hliadky smerovala preveriť Richardovo obydlie.
Ak by scenárista v Holywoode písal hororový scenár a dal by miestnosť do stavu, v akom bol byt Richarda Chasea, režisér by mu omlátil scenár o hlavu.
„Toto tam chceš dať?“ kričal by, „toto je kvalitný horor, nie nejaký lacný krvák! Prepíš to!“
Bohužiaľ, tak to skutočne vyzeralo a prepísať sa to nedá.
V Británii je veľmi obľúbenou nadávkou slovo „bloody„. Doslova to znamená „krvavý“, avšak samostný význam vo forme vulgarizmu je „totálny“ alebo „načisto.“ Typickým príkladom je čosi ako „you bloody idiot!“. Si totálny idiot. Ťažkým teatrálnym povzdychnutím je „Oh, bloody hell!„, čo je čosi ako „No dočerta!“.
Bloody hell doslova znamená „krvavé peklo“. A bloody hell bolo presne to, čo sa u Chasea našlo.
Už pri vchode detektívi vedeli, že v domácnosti to asi nebude kvetinkovo čisté. Do nosa im vrazil pach hniloby. Vnútri to bolo ako z nočnej mory. Malý byt sa kúpal v krvi. Doslova všetko bolo pokryté hrubou vrstvou vínnej červenej. Steny, plafón, podlaha. Krv bola na jedle a v pohároch. Na kuchynskej linke boli tri mixéry plné orgánov a telesných tekutín. Po zemi sa povaľovali kostičky rôznej veľkosti, v chladničke boli taniere plné častí tiel. Na krvou nasiaknutom nábytku ležali zvieracie obojky (zvierat však nikde), na stole ležali vytrhané stránky z fotografickej encyklopédie anatómie a noviny, v ktorých si Chase krúžkoval inzeráty na predaj psov. To však nebolo všetko.
Na stene visel kalendár. Pri pohľade naň behal vyšetrovateľom mráz po chrbte. A právom. Na deň vraždy Teresy Wallin a rodiny Miroth bolo v kalendári veľkými písmenami vpísané slovo „DNES“.
Okrem týchto dvoch dní bolo to isté slovo napísané do ďalších štyridsať štyri dní toho roku…
Nebyť pomoci Nancy Holden, zrejme by som sa nedopísala o všetkých hrôzach, ktoré mal Chase v pláne.
***
Chase sa v momente ocitol vo vypočúvacej miestnosti. Nebol z toho veru nadšený. Odporoval a tvrdohlavo tvrdil, že nikomu neublížil. Nakoniec vybuchol so slovami:
„Veď som zabil len pár psov.“
Tu už vypočúvanie radšej prebrala FBI.
Bol to práve Robert Ressler, ktorý mal tú nešťastnú česť vypočúvať Chasea. Ako ostrieľaný agent už videl a zažil kadečo, no nezmysly ktoré mu servíroval Richard, nadvihli i jeho obočie. Ale len tak, mentálne. Navonok samozrejme nedal nič znať. To agent nesmie. Ressler bol legenda. Ako prvý začal používať termín „serial killer“ (sériový/masový vrah). Viem, že to znie dnes asi smiešne, no pred tým tento termín jednoducho neexistoval. V mysliach ľudí osoba, ktorá je schopná opakovane vyberať a vraždiť obete, prosto patrila iba do kníh. Niečo také vedel vymyslieť iba Hitchcock. V skutočnosti sa to nedialo. Nie v reálnom živote.
Ach, akí len boli naivní…
Ak sa vám Ressler ešte stále nezdá dosť cool, podotknem, že k nemu chodil na konzultácie Thomas Harris, ktorý informácie o správaní kriminálnej mysle použil na napísanie nesmrteľnej knihy… Ktorej? Áno, presne tej. Mlčanie jahniat.
Náš agent FBI pokojne sedel oproti Chaseovi. Richard začal rozprávať. Najprv malé detaily, ktoré samy o sebe naznačovali v akom stave je jeho myseľ. Spomínal ako podpálil susedom garáž, lebo mu liezla na nervy ich hudba. Opisoval ako sa stal veľkým fanúšikom iných masových vrahov a doslova ich uctieval (i k nim sa určite v budúcnosti dostaneme). Rozprával o svojej fascinácii zbraňami. A potom začal vyťahovať ťažké kalibre.
Tvrdil, že k prvej vražde (Ambrose Griffin) došlo, lebo mu matka zakázala prísť domov na Vianoce. Tak v hneve vzal zbraň a rozhodol sa strieľať do chodcov. Vraj mu to dosť pomohlo. Ďalej tvrdil, že je Žid (nebol) a prenasledujú ho Nacisti (neprenasledovali), keďže má na čele Dávidovu hniezdu (nemal). Resslerovi vysvetlil, že Nacisti spolupracujú s UFO a telepaticky ho prinútili zabíjať, aby si doplnil zásoby krvi. Bol skalopevne presvedčený, že ak by nezabíjal, potom by umrel on. Agentovi navrhol, že ak mu dajú radarové zariadenie, bude im môcť ukázať polohu, kde sa UFO skrýva. A potom môžu súdiť ich. To dá logiku (ktovie, či sa Ressler nad touto ponukou zamyslel).
Potom Chase začal perliť životné múdrosti. Poúčal Resslera, že si musí dávať pozor na mydlo, inak sa otrávi. Keď sa agent opýtal, čo to znamená, Chase to nadšene vysvetlil. V dobe pred vynájdením tekutého mydla pre lenivých ľudí, každý mal doma misku na mydlo. Údajne je potrebné túto misku nadvihnúť a sledovať, čo je pod ňou. Ak je pod miskou sucho a čisto, ste okej. Ak je však pod miskou špinavo a lepkavo (toto sú slová od človeka, ktorý mal krv na plafóne), tak už ste otrávený a vaša krv sa mení na prášok. To treba potom riešiť. Nie u lekára, samozrejme, tí o tom prd vedia. Stačí ak si do žily pichnete zajačiu krv.
Viem si živo predstaviť ako tam ostrieľaný starý pes Ressler sedel so založenými rukami a nečitateľným výrazom, počúvajúc tento nonsens. To ale nebolo všetko. Chase očividne agentovi veril, keďže následne si čiahol do vrecka. Ressler sa trochu pomrvil, čakajúc čo Richard vytiahne. Ten pomaly vytiahol zavretú dlaň a na stôl položil zlepenú hrsť makarónov so syrom.
„Toto mi musíte otestovať na jed,“ povedal s vážnosťou, „viem, že sa ma mimozemšťania snažia otráviť.“*
***
Ako si teda viete predstaviť, Richardov advokát Farris Salamy (nesmejte sa) okamžite začal stavať jeho obhajobu na pilieroch šialenstva. Ak ste nepríčetný, nie je možné aby ste boli za svoje skutky súdený ako vrah. Prokurátora to v žiadnom prípade nezaujímalo a tvrdo žiadal trest smrti. Chasea vyšetrovalo viac ako tucet psychiatrov. Všetci sa zhodli na tom, že Chase je sociopat, ktorý si bol vedomý, čo robí a čo jeho skutky spôsobujú. I napriek jeho halucináciám. Jednému psychiatrovi sa Richard priznal, že vedel aké je zabíjanie zlé a bál sa, že ho prídu mŕtvi strašiť.
Finálna správa nakoniec potvrdila, že Chaseov myšlienkový pochod bol počas vrážd neporušený a bol si vedomý dôsledkov svojich aktov.
Druhého januára 1979 sa začalo pojednávanie. Chase bol obvinený zo šiestich vrážd. Telíčko malého Davida Ferreira, synovca Evelym Miroth, sa nakoniec podarilo nájsť v pohodenej škatuli. Telu chýbala hlava a orgány. Chase sa priznal k ich pojedaniu. I keď prokurátor niekoľko krát prejavil Richardovi súcit, z dôvodu jeho neriešenej mentálnej poruchy, katastrofálneho detstva a celkového zanedbania spoločnosťou, neupustil od trestu smrti.
Porota s ním nakoniec súhlasila. Chase bol odsúdený na trest smrti v plynovej komore ôsmeho mája 1978.
Richard sa jeho vykonania ale nedočkal. Známy ako Drakula na psychiatrickej liečebni, rovnaká prezývka mu prischla aj vo väzení. I napriek jeho vyziabnutej postave, sálalo z neho mentálne narušenie a všetci väzni sa ho báli (hovoríme o mnohých mäsitých chlapcoch z gangov, potetovaných a svalnatých bez krku). Ich obranou nebolo Chasea biť ani sa mu vyhrážať. Kým sa strážcovia pozerali inam, spoluväzni Richarda nabádali, aby sa zabil. Milé. nie? Niektorí vaši známi vás budú odhovárať od kúpy toho škaredého rúžu, aby ste nešli na to rande, aby ste bývalej nedvíhali telefón, lebo je to mrcha. Alebo aby ste sa zniesli zo sveta. To je len taký nápad, vieš? Porozmýšľaj o tom. Keď budeš mať čas.
Nakoniec boli väzni v presviedčaní úspešní. Chase sa predávkoval obrovskou dávkou liekov. Keďže nik nekontroloval či ich berie, Richard ich škrečkoval v cele až kým nenahrabal množstvo dostatočné na to, aby ho zabilo.
Upír zo Sacramenta zomrel dvadsiateho šiesteho decembra 1980 vo veku tridsať rokov.
Ironicky, patológ, ktorý jeho telo obhliadal, do správy napísal, že jeho srdce o ktoré sa celý život chorobne bál, bolo v absolútnom poriadku.
***
Richard Trenton Chase je dodnes námetom mnohých filmov či kriminálnych seriálov ako Myšlienky vraha (týmto pozdravujem Viki), CSI či dramatický seriál od BBC, Luther. Jeho meno sa často skloňuje v piesňach i knihách (Jo Nesbø a jeho Smäd). Upír zo Sacramenta sa stal temnou kapitolou v histórii tohto mesta a každý by rád na neho zabudol. To ale nebude možné. Myslím, že by ani nemalo.
Richard sa dodnes učí na policajných akadémiach ako dokonalý príklad chaotického impulzívneho vraha a profily, ktoré sa podľa jeho prípadu vytvárajú pomohli zachrániť množstvo životov. A dáva nám podstatnú životnú lekciu. Zamkýnajte sa. Netušíte, kto tam vonku číha.
Ďakujem za čítanie.
Bavte sa a dávajte si pozor!
Kristína
*Ak má niekto záujem, Ressler svoj stret s Chaseom opísal v knihe Whoever fights monsters (Kto bojuje s príšerami). Bohužiaľ, pokiaľ viem, táto kniha nebola preložená do slovenčiny.
Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/Richard_Chase
https://murderpedia.org/male.C/c/chase-richard.htm
http://aboutserialkillers.blogspot.com/2012/01/richard-trenton-chase-vampire-of.html
https://criminalminds.fandom.com/wiki/Richard_Chase
Celá debata | RSS tejto debaty